Stretnutie s výnimočným chodítkom

Článok napísal Greg Cooley, zakladateľ 2LIV4

Popieranie

Myslím, že môžem pokojne povedať, že som si to nechcel priznať. Po nehode som na terapii neuveriteľne tvrdo pracoval, aby som dokázal chodiť alebo udržať rovnováhu dosť dlho na to, aby som sa mohol pohybovať dopredu. Mám však na tvári a hlave dosť jaziev, ktoré dokazujú, že to bolo prinajmenšom nespoľahlivé. Mama ma roky presviedčala, aby som používal chodítko, ale ja som sa bránil a stále som si hovoril, že ho nepotrebujem.

Mama vie najlepšie

Samozrejme, nič nemôže zostať navždy rovnaké a jedného dňa som v práci nepríjemne spadol. Na druhý deň mi mama dala ultimátum – buď si do dvoch týždňov vyberiem chodítko, alebo mi ho vyberie ona. Samozrejme, stále som si to nepripúšťal a nemyslel som si, že to myslí vážne. Ale o dva týždne neskôr, verná svojmu slovu, sa ma spýtala, či som našiel chodítko, ktoré sa mi páči.

Hľadanie toho pravého

V to popoludnie som sadol na internet a začal som hľadať chodítka. Nechcel som nič, čo by vyzeralo ako tradičné chodítko, a po preklikaní sa cez zdanlivo stovky modelov som našiel jedno, ktoré som bol ochotný vyskúšať. Neskôr v ten večer, keď mi mama volala, aby som jej poslal podrobnosti, som sa rozhodol pre Trionic Veloped.

Nevychádzajte z domu bez neho!

Nasledujúci týždeň mi Trionic Veloped prišiel domov. Chvíľu mi to trvalo, ale nakoniec sa stal mojou zelenou kartou American Express; inými slovami: „Nevychádzajte z domu bez nej!“ So svojím Trionic Veloped som už prešiel stovky míľ a vozím na ňom všetko od nákupu až po takmer 23-kilogramovú tašku s potápačskou výstrojou, ako aj ten najcennejší náklad zo všetkých – mojich dvoch chlpatých miláčikov, Dextera a Chewyho.

Môj Veloped už precestoval celý svet, najmä Karibik, juh Francúzska, Kubu a Írsko. Používal som ho na pláži, na skalnatých chodníkoch aj na dlažobných kockách, snehu a ľade. Z pádu nikdy nevzíde nič dobré, ale v tomto prípade ma priviedol k výnimočnému chodítku!