18 nov 2024
Kedysi zdravý, dobre vyškolený chirurg, teraz používa chodítko na každodenné činnosti
Magnus Legert je bývalý elitný tenista, ktorý pracoval ako ortopedický chirurg. Život sa však nečakane zmenil. Zo zdravého päťdesiatnika teraz žije s ataxiou a je vysoko odkázaný na chodítko. Rehabilitácia je dôležitou súčasťou Magnusovho každodenného života a bez dobrých asistenčných pomôcok by to nebolo možné. Tu sa delí o svoj príbeh v nádeji, že pomôže viacerým ľuďom dosiahnuť slobodu pohybu.
Páči sa vám to? Zdieľajte to so svojimi priateľmi!
Článok napísala Emelie Högstedt
Aký bol váš život predtým, ako ste ochoreli?
„Ako ortopéd na úrazovej chirurgii som pracoval s kladivom, pílou a skrutkovačom. Každý pracovný deň bol tréningom; musel som sa udržiavať v kondícii, aby som vo svojej práci podával dobré výkony, takže som behal, posilňoval a hral seniorský tenis.“
Pred siedmimi rokmi ste zrazu začali mať problémy s koordináciou a rovnováhou – čo sa stalo?
„Moje príznaky sa prvýkrát objavili, keď som trénoval vo vonkajšej posilňovni a nohy sa mi začali hýbať samy. Pomaly, ale isto sa to zhoršovalo a nakoniec som mal problémy s chôdzou. Po niekoľkých mesiacoch vyšetrení u neurológa sa zistila zmena signálov z hrudnej a krčnej chrbtice, ale všetko ostatné bolo normálne. Potom som začal trpieť syndrómom vyhorenia. Až po dvoch rokoch terapie a rehabilitácie som bol schopný chodiť relatívne ľahko. Začal som viac pracovať, menej cvičiť a opäť sa mi to zhoršilo. V roku 2021 som spadol a zlomil si členok, prepracoval som sa späť a v roku 2022 som už mohol behať s palicami, ale v tom istom roku som dostal Covid-19. Presne pred rokom som ledva vedel rozprávať, nemohol som chodiť, moje dýchacie svaly prestali fungovať a stratil som takmer všetky vlasy na tele. Nemyslel som si, že sa dožijem týchto Vianoc. Keď som bral maximálnu dávku antidepresív, konečne nastal psychický obrat. Mal som nízku hladinu kyseliny listovej v krvi a takmer nízku hladinu vitamínu B12, no môj krvný obraz bol normálny, čo nedáva zmysel. Tak som sa rozhodol vyskúšať lieky s vitamínom B12 a kyselinou listovou. Už po niekoľkých dňoch sa všetko zmenilo. Dokonca som čítal článok docenta Hermana Nilssona-Ehleho, ktorý tento neuveriteľný účinok potvrdzoval. Zo dňa na deň som dokázal natiahnuť ruku bez trasenia a po pár týždňoch som mohol rozprávať a chodiť s pomocou chodítka.“
Veľmi potrebujete rolátor – povedzte nám o tom!
„Chcel som sa znova dostať do formy, vyraziť do lesa a do náročného terénu a takto sa naučiť lepšie chodiť, možno aj behať. Príroda ponúka všetok pohyb, ktorý človek potrebuje, ale zohnať terénny rolátor sa ukázalo ako nemožné. Môj región ponúka rolátory z verejného obstarávania, ktoré sú priečne nestabilné, majú slabé brzdy a kolesá sa im zasekávajú do strán. Keď som jeden skúšal v teréne, takmer som sa zabil. Potom som na internete narazil na rolátory Trionic.“
Ako vám rolátor zmenil každodenný život?
„Úplne mi zmenil život a dal mi obrovskú slobodu. Teraz mám už tri týždne aj Trionic Veloped a začal som trochu behať. Nemyslel som si, že to bude možné, a je radosť môcť ísť do lesa. Od okoloidúcich často počúvam komentáre ako „Dobrá práca!“, čo mi tiež zvyšuje sebavedomie.“
Používanie chodítka je spojené s istou stigmou – aká je vaša skúsenosť?
„Pred rokom, keď som prvýkrát musel použiť chodítko, aby som sa dostal k lekárovi, cítil som sa zbytočný. Predtým som bol dosť márnivý, viete. Teraz mi to vôbec nevadí a radšej si vezmem Veloped ako nákupný vozík v supermarkete. Terénny Veloped od Trionicu je navyše cool – ľudia si môžu predstavovať, kým som bol predtým, ako som ho potreboval.“
Ako vidíte budúcnosť?
– „Na užívanie vitamínu B12 som zareagoval mimoriadne silno, takže teraz dúfam, že sa svalové funkcie udržia a že sa ich podarí zlepšiť. Mám mozgovú únavu a postihnutie a neviem, koľko z mojich poškodených nervov sa obnoví, ale považujem sa za zdravého a teraz žijem svoj druhý život. V novembri budem prednášať na veľtrhu pre seniorov a dúfam, že viac ľudí získa prístup k pomôckam, ktoré potrebujú. Predovšetkým k chodítkam, ktoré fungujú v každodennom živote a umožňujú aktívny život v prírode. Nemusí ísť vždy o to dostať sa do terénu, môže to byť aj niečo také obyčajné ako prekonať bežný prah.“
